Hocikto môže namietať, že nohejbal sa hrá s futbalovou loptou, takže žiadnu špeciálnu loptu na nohejbal nepotrebujete. Nie je to tak celkom pravda. Nohejbalová lopta síce vyzerá ako futbalová, avšak vlastnosti má iné. Hlavným rozdielom je technologická výroba. Ak si ich obe prezriete, zistíte, že všetky futbalové lopty majú panely zošité pevnou niťou, kým lopty na nohejbal sú všetky lepené vulkanizačným lepidlom. Ďalej futbalové lopty majú podšívkový materiál nalepený na jednotlivých dielikoch a vytvára sa nepatrný priestor medzi povrchovým materiálom a vzdušnicou. Nohejbalové lopty majú medzi dielikmi čiernu gumu. Vzdušnica je z podšívkového režného materiálu napusteného lepidlom a s povrchovým materiálom tvorí jednoliatu vrstvu. Veľkostne a váhovo sú na tom inak veľmi podobne.
Nohejbalová lopta (lepená)
Futbalová lopta (šitá)
Povrchový materiál nohejbalových lôpt je zo syntetickej alebo prírodnej kože. Syntetická koža je spravidla vhodná na všetky typy povrchov a nie je náchylná na vlhkosť, čo sa nedá povedať o prírodnej koži, ale zato prírodná koža viac vydrží. Správne parametre nohejbalových lôpt sú: obvod 680–710 mm, váha 396–453 g a doporučený tlak 60–65 kPa. Hustia sa ihlou bežnej veľkosti.
Pravidlá odporúčajú mať na súťažiach najmenej 2 rovnaké lopty ako typom, tak tlakom. Na tréningové účely je často využívaná nohejbalová lopta Gala BN 5012 S, ktorá bola pred niekoľkými rokmi takisto homologovaná a potom nahradená práve „galovkou“ 5022.
Rozdelenie plochy lopty býva uvádzané kvôli ľahšiemu popisu technických úderov. Lopta je braná z pozície hráča, ktorý je čelom k sieti. Toto východisko sa používa pri podrobnom popise rôznych druhov úderov lopty, ktoré nájdete v rôznych príručkách a odbornej literatúre. Rotáciou lopty doprava, doľava, dopredu alebo naspäť rozumieme otáčanie lopty tak, že pri dopade na zem odskočí proti smeru svojho predošlého letu, doprava, doľava, dopredu alebo späť.
