Plávanie je prastará aktivita, čo ľudia robia už od doby, kedy voda a ľudia uvideli svetlo sveta. Už z čias starovekého Egypta máme maľby znázorňujúce postavy, ktoré plávajú. Samozrejme, v tej dobe bolo plávanie nevyhnutné kvôli prežitiu. Či sa už ľudia potrebovali dostať cez rieku kvôli bezpečiu, alebo sa len museli dostať do rieky bez toho, aby sa utopili, plávanie od tej doby rozhodne spravilo veľký pokrok.
Ak sa prenesieme o niečo ďalej, do Grécka, zistíme, že plávanie tu bolo považované za jeden z najdôležitejších vyučovacích predmetov.
Prvopočiatky pretekárskeho plávania
Anglicko, práve tu sa plávanie vyvíja ako rekreačný a taktiež aj ako pretekársky šport. Už v roku 1837 sa začali konať plavecké preteky v umelo vytvorených bazénoch v Londýne. Národný plavecký spolok v Anglicku začal organizovať preteky, ktoré sa rýchlo stali populárnym.
Prvý krytý plavecký bazén v dejinách vznikol v roku 1862 (opäť) v Anglicku. Krátko na to vznikali ďalšie bazény a zrodila sa ďalšia plavecké organizácia - Amatérska plavecká asociácia Veľkej Británie, ktorej súčasťou bolo viac než 300 klubov.
Hlavný plavecký štýl, ktorý uplatňovali pri pretekoch boli prsia alebo vtedy čerstvo objavené plávanie na boku.
Vstup na olympiádu
Plávanie, ako olympijský šport uvidelo svetlo sveta v roku 1896 a bola to čisto mužská disciplína. Vtedy bolo vypísané iba disciplína „plávanie” a dĺžka trate, ktorá sa mala konať. Každý plával podľa seba, tak ako vedel.
Takto to samozrejme nemohlo fungovať navždy. Zistilo sa, že rôzne plavecké štýly sú inak rýchle, čo bolo neférové. Preto sa pristúpilo k ich oddeleniu. Prvýkrát sme sa stretli s jednotlivými plaveckými disciplínami ako prsia, motýlik a voľný spôsob.
Až v roku 1912 sa na olympijských hrách v Štokholme na plaveckých súťažiach prvýkrát zúčastnili aj ženy.
V 60. rokoch boli plavecké disciplíny rozšírené a plávanie sa tak zaradilo medzi športy s najväčším množstvom udeľovaných medailí.
V súčasnej dobe sa na olympijských hrách môžeme stretnúť s niekoľkými športmi, ktoré sa odohrávajú vo vode.
Skoky do vody sa na začiatku považovali za jednoduchý a rýchly spôsob ako sa dostať do vody. Ako športová disciplína sa skok do vody začal vyvíjať až na prelome 19. a 20. storočia.
Prvá súťaž v synchronizovanom plávaní sa konala v roku 1890 v Berlíne, a opäť nás neprekvapuje, že išlo o mužskú disciplínu. Až v roku 1907 nastal ten správny okamih, aby sa táto disciplína otvorila aj ženám. Avšak, vtedy sa ešte tento šport nazýval vodný balet. O názov synchronizované plávanie se zaslúžila až Katherine Curtis v roku 1934. Ona bola tá, ktorá so 60 študentkami predviedla úchvatný oku lahodiaci pohľad, čím sa zaslúžila o tento názov. K olympijským športom bol priradený až v roku 1984.
Diaľkové plávanie je staré, snáď ako samotné ľudstvo a poznatky o ňom máme zachované nielen zo starého Egypta, ale aj z Grécka. Kanál La Manche po prvýkrát preplával Metthew Web v roku 1875 a v roku 1926 prvýkrát žena, Gertrude Ederle, ktorá to dokonca zvládla rýchlejšie ako Matthew. Do programu olympijských hier sa táto disciplína dostala v roku 2008.
Kolískou vodného póla sa v 2. polovici 19. storočia stalo Anglicko. Pravidlá vychádzali najprv z futbalu, postupne sa však upravovala až do jej súčasnej podoby. K olympijským hrám sa vodné pólo zaradilo už v roku 1900.
Ako je vidieť, plávanie je od nepamäti bytostne spojené s ľudstvom a za svoju históriu urobilo dlhú cestu. Kým však ľudstvo bude existovať, budú ho sprevádzať aj plavecké športy a je teda zrejmé, že sa plávanie bude i naďalej rozvíjať.
