Ako to všetko začalo?
Dnes sa hrá nohejbal na medzinárodnej úrovni, ale kedysi to bol rýdzo český šport. Za kolísku nohejbalu sa neoficiálne považuje rok 1922, kedy sa zrodil prvý nápad hrať futbal cez natiahnutú šnúru. Dorastenci klubu Slavie Praha tým cvičili svoje schopnosti a boli tak prvými priekopníkmi. Za oficiálny vznik nohejbalu sa považuje predvojnové obdobie, presnejšie teda rok 1936, kedy štamgasti zo Žlutých lázní začali kopať vysoké lopty cez celé ihrisko. Najprv bola hra bez pravidiel, ale neskôr bolo jasné, že nejaké byť musia; a takisto pribudla namiesto šnúry sieť a ľahšia lopta. Začalo sa hrať vo dvojiciach alebo aj trojiciach.
Názov nohejbal je odvodený od slova volejbal. Názov spojuje prvky futbalu, akými je kopanie do lopty či hlavičkovanie, a volejbalu. S volejbalom má spoločnú sieť, tri dotyky celkom a jeden dopad lopty. Nohejbal sa takisto nazýva futbaltenis, v zahraničí footballtennis. Dôvodom je aj určitá podobnosť s tenisom a to taká, že je rovnaká výška siete a jeden dopad lopty. Tento názov sa však na Slovensku príliš neujal a hráči oveľa radšej používajú názov NOHEJBAL.
Okolo roku 1940 sa konal prvý turnaj dvojíc v nohejbale v osade Montana na Berounke v obci Mokropsy. Okrem nohejbalových hráčov vtedy zvučných mien (Kožmín, Tauc, Sláma, Bican, Saifert, Čapek, Svoboda…) prišlo aj mnoho divákov.
Postupom času sa z nohejbalu stával stále populárnejší šport. Hráči veľkých klubov ako Sparta alebo Slavie hrali nohejbal ako vedľajšiu prípravu na futbal. Usporadúvali sa veľké letné turnaje vo dvojiciach a v Prahe najnovšie aj vo štvoriciach. Pravidlá nohejbalu spísali autori Borkovec a Kulhánek. Zaujímavosťou tohto obdobia je prvý nohejbalový videozáznam z roku 1944, ktorý bol vtedy v rámci týždenníka Aktualita premietaný v kine.
Písal sa rok 1953, keď nohejbalistom prestali jednorazové turnaje stačiť. Chceli merať svoje sily pravidelne, a tak konečne založili dlhodobú súťaž a to prvú nohejbalovú trampskú ligu. V lige bolo 10 tímov z celých Čiech – okrem Prahy z Českých Budějovíc, Příbramska, Strakoníc, Plzeňska, Náchodu a Liberecka.
Osemdesiate roky boli pre nohejbalovú históriu typické hlavne tým, že začali školenia trénerov. Vznikli ďalšie súťaže vrátane medzinárodných stretnutí. Koncom 80. rokov bola založená Medzinárodná futbaltenisová asociácia či IFTA. Vtedajšia ČSSR poslala do asociácie prihlášku a spolu so Švajčiarskom, NSR, Rumunskom, Talianskom, Anglickom a Gréckom sa stala jej členom. Zaujímavosťou bolo, že ČSSR mala iné pravidlá než medzinárodné súťaže. Takisto sa stalo, že ak sa majstrovstvá ČSSR konali v Česku, hralo sa podľa českých pravidiel a ak sa hralo na Slovensku, zostalo pri pravidlách medzinárodných. Rozdielnosť pravidiel so sebou niesla kritiku, ale problém sa vyriešil, keď došlo k politickému rozdeleniu ČR a SR.
Po roku 1993 začala novodobá éra nohejbalu. Najvyššou súťažou síce boli majstrovstvá sveta a Európy, avšak pre našich hráčov bol najväčším úspechom čo najlepší výsledok v domácej lige, pretože zahraničie zďaleka nedosahovalo takých kvalít ako hra v Česku a na Slovensku. V roku 1994 boli založené majstrovstvá ČR žien.
