Pred časom ste si mohli prečítať príbeh plavkyni Diany Nyad, ktorá si splnila svoj odvážny sen po šestdesiatke. Dnes vám predstavíme Mallory Weggemann, mladučkú plavkyňu z Finis tímu, ktorá v osemnástich rokoch skončila na vozíku. A práve plávanie jej dodalo silu na to, aby sa s touto ranou osudu popasovala vskutku so cťou. Zvládla to skvele. Ako dôkaz jej odhodlaniu sa jej na krku blýska zlatá medaila z paralympiády v Londýne. Ale cesta za touto trofejou nebola len tak...
Mallory Weggemann mala k plávaniu vždy blízko, spolu so svojimi rodičmi aj súrodencami trávili v bazéne veľa času. Voda pre ňu znamenala okrem aktívne stráveného času a zábavy tiež aj slobodu. Osud bohužiaľ priniesol tejto mladej športovkyni veľkú životnú skúšku - v roku 2008, tesne pred svojimi 19. narodeninami, Mallory dostala epiduralovú injekciu na bolesť chrbta. Výsledkom tejto procedúry bolo ochrnutie oboch končatín a vidina života stráveného na invalidnom vozíčku. Niekoľko prvých týždňov sa Mallory zmietala v smútku, strachu a neistote. Až sa jej do hlavy predrala silná myšlienka, že všetko, čo sa v živote stane, má vždy nejaký dôvod. A tiež to, že to nie sú udalosti, ktoré nás definujú, ale to, čo sa ako aktéri nášho života rozhodneme po týchto momentoch urobiť.
Návrat do bazéna
Mallory bola presvedčená, že jej plavecké roky sú preč. Na jar 2008 sa kúsok od jej bydliska konali kvalifikačné preteky paralympijských plavcov a hoci sa Mallory pôvodne nechcela na preteky pozrieť, nakoniec ju rodina presvedčila. A práve na tejto akcii sa rozhodla, že sa do bazéna vráti. A nie práve s malými ambíciami - hoci skôr nepretekala ani za školský plavecký tím, pripútaná na vozík, si vysnívala rovnakú účasť na paraolympiáde v Londýne.
Kráľovná paralympijského kraulu
Štyri roky poctivéhi tréningu utečú až prekvapivo rýchlo. V rokoch 2009 - 2011 Mallory zbierala početné ocenenia za najlepšiu hendikepovanú plavkyňu sveta, a tak v momente, kedy sa usadila na štartovom bloku, rozhodne patrila medzi možné favority. Nebudeme dlho napínať - paralimpijskú päťdesiatku kraulom zvládla s perfektným finišom a okrem zlatej medaily zvládla aj vylepšiť rekord. Mallory sa tak stala živým dôkazom toho, že stojí za to bojovať o splnení aj veľa smelých snov.
Okrem plávania sa Mallory pustila ešte do ďalšej aktivity - začala svoj príbeh zdielať s ostatnými. Či už prostredníctvom svojho blogu alebo na konferenciách. Z jej rozprávania vyžaruje pokoj, pokora, vyzretosť, ale aj dravosť a odvaha. Kombinácia vlastností, ktoré sa rozhodne oplatí pestovať, keď vám do života príde akákoľvek skúška. Mallory tú svoju "skúšku" pekne zhŕňa na TEDx prednáške "Víťazstvo nad tragédiou" (v angličtine):
V inom článku potom píše o svojom vzťahu k vodnému živlu, pre nás veľmi sympatické slová...
"Každý deň som vďačná za to, že môžem robiť to, čo natoľko milujem! Športové plávanie mi za posledné roky dalo tak veľa, naučilo ma veľa o ľuďoch, stalo sa mojím útočiskom, keď som zažívala temné chvíle ... zo všetkého najviac ma ale pozdvihlo plávanie zo dna, zvýšilo mi sebadôveru, naučilo ma, ako si klásť ciele a ísť si za nimi. A tiež to, že možné je úplne čokoľvek, ak ste ochotní pre to makať..."
Aj tento rok v Riu budeme môcť Mallory fandiť. Ale nebola to vôbec ľahká cesta. Hoci by si človek povedal, že si táto mladá športovkyňa svoju smolu už vybrala, v roku 2014 jej postretlo závažné zranenie ľavej paže. Nielen, že pre ňu bolo bolestivé akékoľvek plavecké tempo, ale ak obyčajné denné úkony sa stali kvôli paralyzované paži veľkou výzvou. Sama Mallory hovorí, že toto zranenie pre ňu bolo snáď ťažšie, ako keď v 18 rokoch si sadla na invalidný vozík. Za kvalifikácio do Ria teda stálo neskutočné množstvo odhodlania a driny. Priznávame - moc by sme Mallory tú druhú zlatú do zbierky priali :-)
